I am focused on Juice.
All impulses (all feelings, all experiences, all thoughts) from this world comes to me and through me. So the result is strong extract of world`s Juice in my body, or brain.
It is very subjective extract, because I choose where or how I get the ingredients to this Juice. And the quality or compositions of these ingredients depends on quality of my life.
(So I try to: sleep well, eat well, read a lot of books, look at interesting things, have interesting feelings, be crazy, play like a kid, play music, have a family, try anything interesting, have a lot of ideas, have a difficult ideas and plans, experimentalize a lot, try to imagine something unimaginably, etc.)
It is good feeling to know that having good life is not only for me, but also for Juice.
And the next level is bring this Juice to the people. Anyhow.
So I have to export and preserve this Juice. Like making a fruit sirup or a jam. Move this Juice from my deep inside to some things. Or to music. Or to image. Or to moving image with a sound.
And if somebody could taste this subjective sirup, the whole process is successfully done.
Záznam z výstavy vo Viedni na Viedenskej Akadémii, boli sme tam štyri dni pred výstavou, a počas nich som sa snažil zbierať stavy vybuchujúcej radosti alebo niečoho podobného, a to som si zaznamenával pomocou hudby-pesničiek…Tie som potom hral na vernisáži a spätne som si vyvolával tie stavy a koncentroval to asi do 15 minút.
A potom bola druhá, neplánovaná časť,
kde som už len tak zahral hudbu všelijakým búchaním a spievaním a plus s materiálom, čo som mal ponahrávaný za tie 4 dni od radosti,
a už som neskákal, už som len hral,
a skákať začal Karel Kunc, ktorý tam tiež vystavoval,
a potom tancoval aj s pneumatikou, ktorú tam vystavoval / ako objekt, na ktorom si môžu ľudia zaskákať ako na trampolíne /
A to bolo vlastne to splnenie toho, čo som si vysníval, ako by to mohlo dopadnúť.
Na vernisáži výstavy,
v Galérii AVU,
ktorá mala názov:
dvě - dvoch - două
a podtitul:
Co baví dvě Česky, dva Slováky, dvě Rumunky?
kde vystavovali:
CZ: Daniela Halová, Jana Hoffmanová,
Rumunsko: Julia Morcov, Delia Orman
SK: Viktor Fuček, Erik Sikora
Som robil na vernisáži toto:
V tej galérii je taký sklad - kumbál.
V ňom som bol.
A búchal som od radosti.
V hlave som si vyvolával všetky možné radostné predstavy a spomienky,
a búchal som to do tej veľkej steny kumbálu a do vecí, čo tam boli.
A mal som tam aj nahrávadlo a repráky,
takže som vždy asi 5 minút búchal,
a potom som to pustil znova, nahraté,
a vyšiel som medzi ľudí a zisťoval som či sa to nejak prenáša, alebo som ich presvedčoval nech si idú zabúchať so mnou.
Nakoniec búchalo asi 7 ľudí.
Potom počas trvania výstavy som tam ešte bol si párkrát zabúchať.
Taaakže,
To čo najviac robím, keď robím/robíme hudbu, je v poslednom čase projekt ne-I
to je hudba, kde hrám ja a Honza Mucska / 2046 /
a furt sa snažíme hrať dajak inač,
a len sa tak hrať,
A v poslednom čase sa nam to aj zvizuálnilo, tj. že furt keď máme koncert abo dačo, tak tam urobíme aj niečo pre oči, aj pre uši.
A preto máme dokumentáciu už aj videovú, takže tu je jedno video:
1.ne-I v stane
Hrali sme zavretí v stane, my dvaja + Martin Zgrnd Tomori, ktorý na nás svietil baterkou a robilo to tiene na stane.
Koncert v Klube Final, Praha-Žižkov