Je Džumelec závislý na popeíne?

February 6, 2018

Cez de? býva videný za košickým Hornbachom a po?úva, ako sa do zarastenej periférnej divo?iny šíri popová hudba medzi bažanty, zajace a sovy. V noci prebehuje v papu?iach po snehu do garáže. Vydáva album s názvom “Dakus”, a dúfa že do neho prepašoval návykovú látku popeín. Na otázku, ?i sa treba bá? ú?inku jeho pesni?iek odpovedá “hej ta treba dakus”. Napriek tomu všetkému sa nám podarilo vyžmýka? exkluzívny plnotu?ný rozhovor medzi Erikom Sikorom a Džumelcom.

ES: Môžeš nám vysvetli? prebehovanie v papu?iach po snehu do garáže?
DŽ: Každý ve?er po zotmení uspávam tri deti troma rozprávkami z troch kníh. Momentálne je to Jakub a obrovská brosky?a synovi, Pro? je v um?ní tolik nahých lidí dcére, a Muzikanti z Brém synovi. Potom umyjem riad…
ES: To je milé, ale je nutné na to ís? takto zoširoka?
DŽ: No kvôli tomu všetkému mi z toho vyšli pesni?ky také domáce a tichu?ké a vhodné ku umývaniu riadu, napriek tomu, že som si ich predstavoval ako pogovacie a vhodné ku rozbíjaniu riadu.
ES: Ok, tak spä? ku garáži.
DŽ: Ke? je po umytí riadu vzduch ?istý, tak schmatnem notebook, gitaru a poctivú koženú robotnícku brašnu (aby som mal pocit že idem naozaj do roboty) s mikrofónom a zvukovkou. Poviem psom aby zostali, vyjdem von a prebehnem ten spomínaný sneh. Potom si zabudnem slúchadlá alebo redukciu na slúchadlá a ešte párkrát prebehnem tam a naspä? do garáže.

Dakus in da house

ES: Pre?o garáž? Nie je trochu tuctové ma? skúšob?u v garáži?
DŽ: Naš?astie, alternatívnos? tej garáže je o?ividná, pretože jej dvere sú meter a pol nad zemou, takže autá by do nej museli vyskakova?. V garáži je kumbálik a ten som si vymolitanoval rozobratím seda?ky, na ktorej som prevá?al svoje detstvo. Seda?ku ušil môj tata, lebo sme chceli ma? hipisáckejšiu obýva?ku ako bola dosta? v socialistických obchodoch. Ten istý môj tata mi pred rokom kúpil na narodeniny bicie, aj ke? som už ve?ký. V?aka tomu som zistil, že na svojom albume bicie vôbec nepotrebujem. Keby som ich nemal, tak by som strácal ?as túžením po bicích namiesto nahrávania albumu.
ES: Aké nástroje sú nakoniec použité na albume?
DŽ: Pesni?ky som asi rok odieval do rôznych hávov – elektrohávu, technohávu, traphávu, hiphophávu, dychovkohávu, ale nakoniec som sa rozhodol, že ich zahrám iba pomocou spevu a bežného hracieho prostriedku – gitary.
ES: Dobrá pesni?ka sa dá zahra? na gitare pri ohni, povedal Petr Fiala z M?ága a Ž?orp...
DŽ: Mne to nepovedala M?ága, ale kamarát ?ubo Štec, potom mi to pár rokov ležalo v hlave a teraz som si vyslovene dal úlohu, že každú pesni?ka musí prejs? takouto skúškou oh?om. Úlohu som nakoniec nedokázal splni? na jednotku, lebo v albume sú štyri ?uky na klavíri a jedno winnetouovské intro na melodike.
ES: Pre?o ti nahrávky menej šumia?
DŽ: ?lovek si vymolitanuje kumbál, a potom zistí že by sa mu hodil lepší mikrofón, ke? je tam tak pekne tichú?ko. Tak si poži?ia kondenzátorový mikrofón (týmto ?akujem Robovi Rampá?kovi) a zistí, že už mu za?ína vadi? aj šum nahrávadla, pritom ten šum považoval za sú?as? svojho imidžu.
Tak dostane pod strom?ek zvukovú kartu, a potom zistí, že jediné ?o ešte bruní, je nejaké zemnenie španielky. Ale je na seba hrdý, pretože vlastnou ajetovskou dôvtipnos?ou omotá drôtik okolo koncovky gitarového kábla, a druhý koniec drôtiku si zastr?í za tepláky, ?ím sa to uzemní. Potom zistí, že mu hu?í po?íta?, tak ho za trest vyženie za dvere kumbálu. Kábel spoza dverí, od po?íta?a ku zvukovke, je krátky takže si musí da? zvukovku pod nohy. A tu spásonosne zistí, že ke? si vyzuje papu?u a položí nohu na zvukovku, tak sa to brunenie gitary uzemní úplne dokonale a má recept na ten najtichú?kejší zvuk, aký kedy stvoril.
ES: Posledný album (Brutovce, 2014) si nahral v kúpe?ni, to sa mi zdá by? viac cool.
DŽ: Kúpe??a bola v byte v noci jediná neobsadená miestnos?. Najprv som si užíval to kachli?kovské echo, potom som si za?al dáva? nad hlavu, medzi prá?kou a zrkadlom madrac.
Dúfal som, že neruším susedov, a potom sme sa zoznámili a zistil som, že poznajú všetky texty naspamä?, a dodnes, aj po ods?ahovaní sa, nám posielajú viano?né poh?adnice s úryvkami tých textov. Všetko dobre dopadlo, nehnevajú sa.

ES: Štyri roky si nenahral album, pre?o?
Brutovce bol osamelý, chalupársko-krajinársky album. Ke? som zis?oval, ?i to vie fungova? naživo, mimovo?ne som objavil novú látku: Popeín.
Bál som sa, ?i je to bezpe?né. Na koncertoch som robil pokusy na dobrovo?ných divákoch.
Skúšal som, ko?kokrát sa môže zaspieva? refrén, aby si to nenosil ešte dva dni v hlave, alebo ?i je bezpe?nejšie urobi? pesni?ku s ó, ó, ó, alebo s ou jé. Skúšal som hra? napríklad akordy letných hitov naaplikované na zimné texty. Z tohto laboratória vzniklo nieko?ko popeínových pesni?iek s odrhova?kovými melódiami. Textovo to boli takzvané stotož?ováky. Stotož?ovák je pesni?ka, s ktorou sa môže stotožni? ur?itá skupina ?udí, napríklad Dojiž?áci. Snom stotož?ováku je vystihnú? nejakú dejinnú epochu (v pesni?ke Lajkni a bude ti lajknuté, Linajkovaný dvojhárok) alebo spesni?kova? životnú situáciu, ktorá je ešte dierou na trhu pesni?iek (rozdžabaná horalka, nakazenie zívaním, modelovanie guli?ky z chleba, vymletos? z letných prázdnin). Vrcholom popeínu je to ?o dokázal Rytmus, vymyslie? hlášku, ktorá sa širokospektrálne ujme, od nápisov na aute až po mesindžerovskú skratku. V jeho prípade JBMNT, v džumeleckom prípade CHMW. To však už hrani?í s tým ?o som nechcel spôsobi?: synteticky vyrábaný popeín. Chcem robi? radšej makové kolá?e ako heroín.

ES: Album Brutovce je manifestom krajinárskeho rapu. S tým už je koniec?
DŽ: Na terajšom albume sú asi dve pesni?ky, ktoré vychádzajú z filozofie krajinárskeho rapu, teda ma?ova? krajinu slovami: Hausbót a Zívanie. Obidve pochádzajú z Viedne a popisujú presné zákutia. Ke? som bol mesiac vo Viedni, tak som skúsil spravi? tri krajinárske popy po anglicky, ale neviem v tom vychytáva? drobné nuansy, tak som ich teraz vo?ne predaboval.
Potom sú tu pesni?ky, ktoré pozorujú stav sveta a ospevujú ho: ?iarové kódy, Klonovaný suk.
No a v niektorých som zradil nezasahujúci dokumentaristický prístup ku svetu, a ospevujem vlastné konanie: premenovanie dáž?ovníka, džabkanie sa so sádrou, h?adanie univerzálnej odpovede na akúko?vek otázku: hej ta treba dakus.

ES: Pre?o sa zapodievaš východoslovenským dialektom a neprerazíš radšej spisovnými hláškami?
DŽ: Ke? som bol v južnom Londýne, tak som obdivoval ako sa dá rytmizova? angli?tina, na jednej ve?ierke bol napríklad nápis: IMO DEH YA NOW TRY KOSTKATTA. Po pár hodinách mi došlo, že tam je napísané vlastne: I am not there right now, try Costcutter. Teda oby?ajný nápis: Hne? prídem, skúste ved?ajší obchod. To som si už ale pospevoval IMO DEH YA NOW TRY KOSTKATTA a žasol som nad rytmickos?ou tej vety.
Keby som spieval Hej ta treba dakus spisovne, tak to bude: Áno, napadlo mi, že je to trošku potrebné. To nemá flow. Východosloven?ina to zbaví kudrliniek a zostanú beaty.
ES: Súvisí to aj s tým, že tak málo rýmuješ?
DŽ: No dobre, ke? chcete prezradím Vám fintu, pod?a ktorej ukladám ved?a seba slová:
Pretavujem si písmená na bicie. V nich písmená b, d, dz, dž, t, sú ako beaty. Písmená c, ?, š, s, f, v, h cinkajú a šuštia ako ?inely. Ke? si dám pozor a beatové a ?inelové sa ozvú v každom verši na tom istom mieste, tak to má takú utajenú rytmickú sie?. Naj?ažšie je potom napasova? dvojhlásky ia, ie, iu, ô, alebo písmeno j. Lebo to je ako taká gumená pauza, ke? dvíhaš pali?ku.
Radšej nezis?ujem, ?i na takú techniku niekto prišiel, kochám sa predstavou, že je to môj vlastný vynález. Dúfam, že to tajomstvo využijete na dobré ú?ely.

Dáž?ovník

ES: Na záver sa opýtam, aký je rozdiel medzi Džumelcom a Erikom Sikorom, pretože som v poslednom ?ase zaregistroval premenovanie youtubového aj instagramového ú?tu z erixikora na dzumelec.
DŽ: Džumelec mal pôvodne oddeli? študovaného vizuálneho umelca Erika Sikoru od neštudovaného naivného hudobníka. Myslel som si, že Džumelca budú po?úva? iní ?udia, ako diváci umenia Erika Sikoru. Vyzerá to tak, že už nie je ?o odde?ova?. Naposledy mal Erik Sikora výstavu v Zlíne, kde v kamennej galérii vystavoval Džumelcove pesni?ky, ku ktorým urobil youtuberské vlogerské videá, a na stenách vystavoval ako umelecké artikle Džumelcov merchandise v podobe predražených doma urobených mikín. Tým sa to zlialo, ?i?
ES: Zlom nastal aj vtedy, ke? som plánoval urobi? nejakú umelecký ?in (hanlivo performance) a rozmýš?al som, ako ho zdokumentova?. Klasika je nafoti?, alebo nato?i? video a vystavova? v galérii ako suchú dokumentáciu. Ale keby to bolo nie?o ako hrdinský epos, legenda, tak by sa ten ?in dal zveršova? a prespieva?, Zistil som, že pusti? niekomu video o tom, ?o som robil pred pár rokmi, ma baví menej ako mu o tom zaspieva?. Kupodivu mi pripadá, že pesni?ka najlepšie starne.
DŽ: Na znak svornosti by sme teraz mohli porozpráva? vtipnú historku zo zákulisia.
DŽES: Pri Kulturparku v Košiciach bol dlhé roky prázdny, m?tvy billboard. Niekto tú ?istotu bieleho papiera nevydržal a napísal fixou ŽIJETE? Chodil som dva roky každodenne okolo neho a špekuloval, ?o na to odpoviem. Možno to podmienilo aj vznik vety Hej ta treba dakus. Takže som si zobral centrofixu a fo?ák a hejtatrebadakus posavovanú mikinu a išiel som kone?ne odpísa? dôstojnú odpove? a zárove? to využi? na nato?enie klipu. Prišiel som tam a odpadol som. Niekto ma umelecky predbehol, svoju odpove? vytapetoval na celý billboard, formou ornamentálnej grafiky. Tak mi treba.

Album Dakus si môžete stiahnu? v plnej WAV kvalite (555 Mb) na adrese:
data.eriksikora.com/hudba/dzumelec-dakus.zip
(hne? po kliknutí sa za?ne s?ahova?)
Alebo ke? chcete ma? pirátsky pocit, tak si to stiahnite v MP3 kvalite z uložto (89 Mb).
https://uloz.to/!cLmQGQFNtKIq/dzumelec-dakus-mp3-zip

6.2.2018 Košice
Džumelec a Erik Sikora

IMG_0238